Poskytujeme komplexné právne služby pre celé spektrum oblastí
Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v úpadku.
Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZKR ) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Platobne neschopný podľa ZKR je ten , kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predĺžený je podnikateľ, ktorý má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pre konkurzné konanie je nevyhnutná pluralita veriteľov, zákon vyžaduje minimálny počet dvoch veriteľov. Individuálny veriteľ je oprávnený vymáhať svoju pohľadávku žalobou v súdnom konaní, a v prípade jej priznania vykonateľným súdnym rozhodnutím má veriteľ právo domáhať sa plnenia svojej pohľadávky formou exekúcie. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje
ZKR. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Nie všetky konkurzné konania prejdú všetkými štádiami, príkladom je v zrušenie konkurzného konania pre nedostatok majetku.
Cieľom konkurzného konania je maximálne možné uspokojenie veriteľov v čo najkratšom čase po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Výsledkom konkurzného konania je speňaženie celého majetku dlžníka a následný zánik dlžníka v prípade, ak nedôjde speňaženiu majetku dlžníka formou predaja podniku.
Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže začať len na návrh.
Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ. Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca v reštrukturalizačnom posudku, nie staršom ako 30 dní, reštrukturalizáciu odporučil. Rovnako veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie v prípade, ak poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca v reštrukturalizačnom posudku, nie staršom ako 30 dní, reštrukturalizáciu odporučil, zákon však v prípade podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyžaduje súhlas samotného dlžní - ka. Správcom, ktorý odporučí reštrukturalizáciu dlžníka, môže byť len osoba, ktorá je zapísaná v zozname správcov a má zriadenú kanceláriu v sídle krajského súdu v obvode, do ktorého patrí príslušný konkurzný súd. Obligatórnymi prílohami návrhu na povolenie reštrukturalizácie sú reštrukturalizačný posudok, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam majetku dlžníka, zoznam spriaznených osôb dlžníka, posledná riadna účtovná závierka dlžníka a mimoriadna individuálna účtovná závierka dlžníka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna účtovná závierka.
Reštrukturalizácia je právnym inštitútom, ktorým je možné riešiť existujúci úpadok alebo hroziaci úpadok podnikateľov. Cieľom reštrukturalizačného konania je pomôcť dlžníkovi, ktorému je v tomto konaní poskytnutá ochrana pred veriteľmi, najmä prerušením exekučných konaní a zároveň mu je počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania umožnené pokračovať v podnikateľskej aktivite. Výsledkom reštrukturalizácie je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré však musí byť vyššie, aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pričom vo zvyšku pohľadávky veriteľov prihlásené do reštrukturalizácie zanikajú. Dlžník po úspešnej reštrukturalizácií môže naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.
Činnosť správcu má predovšetkým smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom pri výkone svojej funkcie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou.
To však neznamená, že pri výkone funkcie správca robí len úkony, ktoré sú priamo úkonmi speňaženia. Úlohou správcu je, okrem speňaženia majetku, aj správa majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Správca preto musí robiť značné množstvo procesných a hmotnoprávnych úkonov, ktoré nie sú bezprostrednými úkonmi speňaženia a so speňažením len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na speňaženie alebo ich zlepšujú. Medzi takého úkony správcu konkurznej podstaty patria aj úkony týkajúce sa správy a zabezpečenia majetku úpadcu. Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd.
Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.
